Život Prešova
online
online
Zomrel spisovateľ Jozef Pavlovič
15.10.2020 Piešťany
Bratislava
15. októbra (TASR) - Vo veku 86 rokov zomrel spisovateľ Jozef Pavlovič.
TASR to potvrdila riaditeľka Literárneho informačného centra (LIC)
Miroslava Vallová.
Jozef Pavlovič sa narodil 13. júna 1934 vo Veľkých Kostoľanoch. Vysokú školu pedagogickú v Bratislave absolvoval v roku 1957. Do roku 1981 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trenčíne. Potom sa venoval iba literárnej tvorbe. Je autorom próz pre deti i dospelých, zbierky aforizmov a epigramov, scenárov k bábkovým hrám a televíznych večerníčkov. Prekladal detskú literatúru z angličtiny a poľštiny, ako spoluzostavovateľ sa podieľal na tvorbe učebníc a šlabikárov pre deti. Zostavil spevník Tisíc slovenských ľudových piesní (2004).
Profil zosnulého spisovateľa Jozefa Pavloviča
Jozef Pavlovič sa narodil 13. júna 1934 vo Veľkých Kostoľanoch neďaleko Piešťan. Do školy chodil tri roky v Trnave, 4. ročník absolvoval v Šaštíne a 5. ročník v Hodoch (súčasť Galanty), kde urobil skúšky na saleziánske gymnázium v Trnave. Po zatvorení kláštora a gymnázia v noci z 12. na 13. apríla 1951 zmaturoval napokon na gymnáziu v Piešťanoch.
V roku 1957 absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave a až do roku 1981 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trenčíne. Od tohto roku sa venoval iba literárnej tvorbe. Žil v Bratislave.
Venoval sa tvorbe pre deti, písal však aj epigramy pre dospelých a tiež ľúbostné verše. Prvé básne pre deti publikoval časopisecky.
Debutoval zbierkou tradičných riekaniek pre deti Pri potoku, pri vode (1957), v ktorej prejavil schopnosť experimentovať s jazykom a metaforou, spájajúc pritom modernú poéziu s tradičnou jednoduchosťou drobného príbehu či vtipnej básnickej momentky.
Nasledovali ďalšie zbierky – Na jarnom slniečku (1961), Veselá abeceda (1963), Veselé zvieratká (1970), Za kľúčovou dierkou (1971), Dúha farbičky si strúha (1977), Kam sa skryli púpavy (1980), Generál Guľôčka (1981), Bola raz trieda, bol raz žiak (2000) a Riekankovo (2003).
Od 60. rokov 20. storočia Jozef Pavlovič tvoril a vydával aj prózy pre deti. Jeho prvotinou v tomto žánri boli Roztopašné rozprávky (1963), veľmi známou detskou knižkou sa však stal titul Bračekovia mravčekovia (1972).
Pavlovičova tvorba sa vyznačovala ľahkosťou, humorom a hrou so slovom. "Jeho básne sú tematicky pestré: od prírodných motívov až po moderné civilizačné javy. Vtipným spôsobom reagujú na okolitý svet, na svojrázne detské výpovede. Príznačné sú pre ne melodickosť, rytmus, zvukomalebnosť, princíp hry, fantázie, humoru a básnickej obrazotvornosti," napísala o Pavlovičovi Anna Šikulová. Zaradila ho do generácie detských autorov, ktorú reprezentujú aj Ľubomír Feldek, Klára Jarunková, Miroslav Válek či Jaroslava Blažková.
"Osobitný význam v jeho tvorbe majú prózy pre školskú mládež, v ktorých sa zameral na zvukovú stránku jazyka a vtipným spôsobom sprostredkoval deťom poznávanie písmen, rozlišovanie hlások a jazykovú hudobnosť," konštatovala Šikulová o Pavlovičovej prozaickej tvorbe. Z nej možno spomenúť tituly Princezná Kvapôčka (1975), Štvornohé rozprávky (1975), Tri zlé princezné (1981), Rozprávky od výmyslu sveta (1985), Veselí prváci (1987), Najkrajšie biblické príbehy 1, 2 (1991, 1992), a tiež knižku Deduško Večerníček z roku 1993. K neskorším dielam patria knihy Čítajte si s nami (1995), Vrabec Florián (1996), Povedala abeceda (2000), Zajkovia Majko a Kajko (2001) či Macko Lacko (2003).
Vyšli mu tiež tri knižky hádaniek pre deti. Písal aj scenáre rozprávok, známe sú napríklad série Sedem statočných budíkov (1978), Sedem múdrych budíkov (1983), Sedem výmyselných budíkov (1992).
V roku 2013 ocenilo vydavateľstvo Ikar najúspešnejších autorov za rok 2012, dve Platinové knihy získal Jozef Pavlovič za knižky pre deti Parádnice zajačice a Rozprávky ostrihané na ježka, navyše si odniesol aj Zlatú knihu za rozprávkovú knižku Zajkovia Majko a Kajko.
Takisto bol Jozef Pavlovič ocenený Zlatou knihou za rok 2016 – tentoraz za rozprávku Macko Lacko.
Jozef Pavlovič sa narodil 13. júna 1934 vo Veľkých Kostoľanoch. Vysokú školu pedagogickú v Bratislave absolvoval v roku 1957. Do roku 1981 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trenčíne. Potom sa venoval iba literárnej tvorbe. Je autorom próz pre deti i dospelých, zbierky aforizmov a epigramov, scenárov k bábkovým hrám a televíznych večerníčkov. Prekladal detskú literatúru z angličtiny a poľštiny, ako spoluzostavovateľ sa podieľal na tvorbe učebníc a šlabikárov pre deti. Zostavil spevník Tisíc slovenských ľudových piesní (2004).
Profil zosnulého spisovateľa Jozefa Pavloviča
Jozef Pavlovič sa narodil 13. júna 1934 vo Veľkých Kostoľanoch neďaleko Piešťan. Do školy chodil tri roky v Trnave, 4. ročník absolvoval v Šaštíne a 5. ročník v Hodoch (súčasť Galanty), kde urobil skúšky na saleziánske gymnázium v Trnave. Po zatvorení kláštora a gymnázia v noci z 12. na 13. apríla 1951 zmaturoval napokon na gymnáziu v Piešťanoch.
V roku 1957 absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave a až do roku 1981 pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trenčíne. Od tohto roku sa venoval iba literárnej tvorbe. Žil v Bratislave.
Venoval sa tvorbe pre deti, písal však aj epigramy pre dospelých a tiež ľúbostné verše. Prvé básne pre deti publikoval časopisecky.
Debutoval zbierkou tradičných riekaniek pre deti Pri potoku, pri vode (1957), v ktorej prejavil schopnosť experimentovať s jazykom a metaforou, spájajúc pritom modernú poéziu s tradičnou jednoduchosťou drobného príbehu či vtipnej básnickej momentky.
Nasledovali ďalšie zbierky – Na jarnom slniečku (1961), Veselá abeceda (1963), Veselé zvieratká (1970), Za kľúčovou dierkou (1971), Dúha farbičky si strúha (1977), Kam sa skryli púpavy (1980), Generál Guľôčka (1981), Bola raz trieda, bol raz žiak (2000) a Riekankovo (2003).
Od 60. rokov 20. storočia Jozef Pavlovič tvoril a vydával aj prózy pre deti. Jeho prvotinou v tomto žánri boli Roztopašné rozprávky (1963), veľmi známou detskou knižkou sa však stal titul Bračekovia mravčekovia (1972).
Pavlovičova tvorba sa vyznačovala ľahkosťou, humorom a hrou so slovom. "Jeho básne sú tematicky pestré: od prírodných motívov až po moderné civilizačné javy. Vtipným spôsobom reagujú na okolitý svet, na svojrázne detské výpovede. Príznačné sú pre ne melodickosť, rytmus, zvukomalebnosť, princíp hry, fantázie, humoru a básnickej obrazotvornosti," napísala o Pavlovičovi Anna Šikulová. Zaradila ho do generácie detských autorov, ktorú reprezentujú aj Ľubomír Feldek, Klára Jarunková, Miroslav Válek či Jaroslava Blažková.
"Osobitný význam v jeho tvorbe majú prózy pre školskú mládež, v ktorých sa zameral na zvukovú stránku jazyka a vtipným spôsobom sprostredkoval deťom poznávanie písmen, rozlišovanie hlások a jazykovú hudobnosť," konštatovala Šikulová o Pavlovičovej prozaickej tvorbe. Z nej možno spomenúť tituly Princezná Kvapôčka (1975), Štvornohé rozprávky (1975), Tri zlé princezné (1981), Rozprávky od výmyslu sveta (1985), Veselí prváci (1987), Najkrajšie biblické príbehy 1, 2 (1991, 1992), a tiež knižku Deduško Večerníček z roku 1993. K neskorším dielam patria knihy Čítajte si s nami (1995), Vrabec Florián (1996), Povedala abeceda (2000), Zajkovia Majko a Kajko (2001) či Macko Lacko (2003).
Vyšli mu tiež tri knižky hádaniek pre deti. Písal aj scenáre rozprávok, známe sú napríklad série Sedem statočných budíkov (1978), Sedem múdrych budíkov (1983), Sedem výmyselných budíkov (1992).
V roku 2013 ocenilo vydavateľstvo Ikar najúspešnejších autorov za rok 2012, dve Platinové knihy získal Jozef Pavlovič za knižky pre deti Parádnice zajačice a Rozprávky ostrihané na ježka, navyše si odniesol aj Zlatú knihu za rozprávkovú knižku Zajkovia Majko a Kajko.
Takisto bol Jozef Pavlovič ocenený Zlatou knihou za rok 2016 – tentoraz za rozprávku Macko Lacko.
www.ZIVOTPO.sk
